„Dnes od teba očakávam aspoň 4 slniečka.“
Tak túto vetu som začula nedávno pri bráne školy. Bol to ranný rozhovor mamy s prváčatkom.
Tá veta vo mne vzbudila množstvo pocitov.
Predstavila som si to malé dieťa ako bude tráviť deň s ťarchou maminho priania.
A čo ak sa to nepodarí?! Čo ak slniečka budú len dve? Alebo žiadne, lebo dnes práve budú robiť v škole niečo iné, za čo sa slniečka nerozdavajú? Čo potom?
Bude mama nahnevaná, smutná, sklamaná?
Ja v koži toho dieťaťa by som bola vo veľkom strese, pod veľkým tlakom a možno pociťovala až úzkosť.
Lebo dieťa si najviac želá potešiť svojich rodičov, byť pre svojich rodičov dosť dobré.
Myslím, že mama to nemyslela zle. Zrejme chcela dieťa motivovať…
Uvedomila som si, ako často vyvíjame na dieťa tlak, aj keď nechtiac. Stretávam sa s tým aj v ambulancii.
Vety ako: „A dnes konečne rozprávaj pekne pred pani doktorkou!“ som počula veľa ráz 
Skúsme to inak. Skúsme dieťa ubezpečiť, že viac nás poteší, že v škole bude mať pekný deň, ako to, že prinesie slniečko. Že nie vždy, musí byť perfektné. Že môže mať zlý deň, zlú náladu a dokonca aj horšiu známku. A že vlastne nie je tu preto, aby stále tešilo len nás…
A pokiaľ ide o logopédiu
.
Prosím, dôverujte logopédovi a aj dieťaťu. Tú terapiu určite spolu zvládnu 
Previous Post 